Stupava Winter MTB & RUN

Poďte sa so mnou pozrieť na trať známeho zimného podujatia, ktoré napísalo už svoju štrnástu kapitolu.

Máme tu nový rok. Nový rok = nové predsavzatia, nové výzvy a možnosti. Je to ten najlepší čas začať odznova alebo skúsiť niečo nové, zamakať na našich cieľoch. Je však zima. A v zime sa väčšina ľudí prejedá, prípadne lyžuje, snowboarduje alebo len ležmo pár mesiacov hibernuje na gauči.

Ja som však cyklista. Milujem ten pohyb, milujem prírodu a chcem sa hýbať. No a čo, že je január? Kto kedy povedal, že cyklistika je výhradne letný šport? Neviem, neriešim. Pre mňa je celoročný. A práve pre nás, ktorí bicykle na zimu neodkladáme, je tu každoročne Stupava Winter maratón MTB&RUN. Nie je nás vôbec málo – len tu sa nás v jeden deň zíde viac ako stovka.

A či už ste si dali len nové predsavzatie, alebo sa chcete jednoducho len previezť, či dokonca zasúperiť si navzájom, určite vám neunikol ďalší, už štrnásty ročník tohto prvého maratónu v roku.

Pre mňa sú tieto preteky stálicou v mojom skromnom cyklokalendári a inak tomu nebolo ani tento rok. Je tretí januárový víkend, tradičný čas konania sa tejto udalosti. Čo sa však vždy mení, to je počasie. Už niekoľko týždňov pred vypuknutím tejto akcie sa podvedome modlím, aby nám Perinbaba priala. Zažil som tu asi všetky typy počasia. Aké nám bolo dopriate tento rok? To vám rozpoviem nižšie.

Maratónske tempo hneď od rána

Ráno 20. 1. vstávam rovnako ako po iné dni, a teda „kohút“ ma vytiahne z postele už o 5:50 hod. Z týchto udalostí mám odjakživa mierny stres, a tak do seba hodím len ľahké raňajky, oblečiem sa do „gala“ a vyrážam bojovať.

Trasa je roky rovnaká, no silný vietor z posledných dní ju nechtiac mierne upravil.

V mysli som mal ešte scenár z minulého roka, keď boli moje modlitby vypočuté a celkom slušne nakydalo. Ideálny stav. Vedel som však, že to bude pre tento rok len nesplnený sen. Sledoval som totiž vývoj predpovedí niekoľko dní vopred. To ma však určite neodradí. Práve naopak. Mrazivé podmienky bez „snehovej pokrývky“ sú hneď snom číslo dva, len je potrebné zvoliť inú stratégiu.

Taktiku som musel riešiť hneď po odomknutí auta. Ono sa odomklo, no kto by povedal, že v noci mrzlo tak, že nebudem môcť „odlepiť“ piate dvere od karosérie? Všade sa snažím byť vždy načas, a tak mi stres napovedá: čo nejde silou, pôjde ešte väčšou silou. Po chvíli fyzického nátlaku sa kufor našťastie podarilo otvoriť. Naložím bike a len mierny časový sklz doháňam na diaľnici. Z Trenčína je Stupava vzdialená len nejakú hodinku a pol, cesta ubieha rýchlo a bez ďalších zdržaní.

Dokonca ani v „Bratiske“ nebola ranná zápcha. A tak približne pred pol desiatou ráno pohodlne parkujem na ešte vyľudnenom parkovisku Hotela Intenzíva. Je tu zatiaľ prekvapivo málo áut aj ľudí, a tak to využijem na rýchlu registráciu. Tá prebehla tradične – naozaj promptne a bez problémov. Zázemie je rovnaké ako po minulé roky. Nestrácam preto čas obzeraním sa a idem radšej nachystať bicykel aj seba.


Dám niekoľko krátkych švihov po cieľovej rovinke na rozohriatie a pár minút pred jedenástou idem pozrieť štart bežcov. Tí odštartovali o 11:00 v slušnom počte a zvyšný čas do štartu MTB už strávim čakaním tu. Nie som sám a po chvíli sa pred štart stavajú všetci, hodina „H“ sa blíži. Trasa je roky rovnaká, no silný vietor z posledných dní ju nechtiac mierne upravil.

Organizátor nám oznamuje dve malé zmeny na trati. Jednu kvôli popadaným stromom, a tak sa na Malom Slavíne bočilo vľavo na singláč k breze. Druhú, kde sa šliapalo na Biely Kríž po asfalte, nie po modrej značke, ako bývalo zvykom. Modrá už patrí len turistom. Separovanie chodcov a cyklistov je v dnešnej dobe na Slovensku zvykom, tak to beriem na vedomie a ďalej sa nad tým nepozastavujem.

Pripraviť sa, nezabiť sa, štart!

Signálna pištoľ vypustila presne o 11:30 hod. niekoľko desiatok ľadových medveďov, ehm cyklistov. Jediná 25-kilometrová trať, rovnaká pre MTB aj bežcov, je na zimné podmienky tak akurát. Ortuť teplomera letmo líže nulu. Na slnku sa mráz topí a vykúka blato, v tieni je ľadovo. Práve kvôli týmto faktorom nebolo ľahké zvoliť ideálne tlaky.

Štartová rovinka má odhadom štyri kilometre. Tu treba „bombiť“ hneď od začiatku, pokiaľ si chcete uchmatnúť slušné miesto na výsledkovej listine. Zároveň to však netreba „prepáliť“ a radšej pošetriť energiu aj na neskôr. Jedným očkom pozerám na displej tachometra a s borcami v popredí udržujeme na asfaltke rýchlosť cca 33-36 km/h. Ja som zvolil taktiku viac nahustených pneu a tu sa mi to vypláca. Letím ako na cesťáku.


Onedlho sa trať krúti a vchádza panelovou cestou do lesa. Prichádza prvé stúpanie a tu sa delia dupači od rekreantov. Väčšinou sa ide po širšej zvážnici a tak sa dá aj slušne obiehať – vpredu sú však rozostupy väčšie a tak nie je veľmi koho. Trasa ale ponúka aj pekné, kľukaté singláče posiate koreňmi, preto treba byť v strehu. Až k stúpaniu na Biely Kríž sa blížime v nezmenenej zostave.

Tu sa nachádza prvá a jediná občerstvovačka, na ktorej klasicky nezastavujem. Nieže by som si nemal čo vybrať, práve naopak – ale ak by som zastavil, akékoľvek šance na lepšie miesto budú zažehnané. Výber pochutín a drinkov je štedrý. Pamätám si, že tu na Bielom Kríži je takpovediac vrchol a to najťažšie je za nami.

Raz darmo, pekné počasie prilákalo viac dupačov a tak mi bedňa ušla o necelé dve minúty.

Túto stupavskú trať mám rád. Je rýchla, zábavná, no dnes si treba dávať obzvlášť pozor za každou zákrutou. Všade číhajú ľadové polia a zmrznuté kaluže. Pod kolesami to chrumká a slušne kĺže. Bol som svedkom nejedného pádu. Tiež pretekár predo mnou rýchlo vpálil do zákruty, chvíľu „tancoval“ zadným kolesom a padol rovno na zadok. Au!


Od tohto momentu som bol aj ja obozretnejší, no našťastie ma nič podobné nezastihlo. Ľadových plôch bolo naozaj dostatok, no väčšina sa dala krajom obísť alebo ustáť. Nebezpečné boli aj zamrznuté vyjazdené stopy, no aj o tom je zimná cyklistika.

Od štartu ideme v takmer rovnakej zostave, tu a tam sa striedam s pretekárom predo mnou vo vedení a takto pokračujeme až do cieľa. Myslel som, že preteky ukončím dokonale čistý, no na miestach, kde presvitalo slnko, sa tvorila blatová kaša, ktorej sa nedalo vyhnúť. Nevadí, hlavné je, že záverečný singláč nepoľavil a tak sme si užili pekný zjazd do parku.

Za ním tradične už len cieľová rovinka a je dokonané.


Preteky som si naozaj užil, no napriek lepšiemu času takmer o 12 minút a vyššej priemerke oproti minulému roku sa mi podarilo obsadiť „až“ piate miesto. Raz darmo, pekné počasie prilákalo viac dupačov a tak mi bedňa ušla o necelé dve minúty. Čo to znamená? Repete! Vidíme sa o rok?

Celkovým víťazom sa stal František Pašek s časom 55 minút a 57 sekúnd. Výsledky všetkých kategórií nájdete na tomto odkaze.

Koniec dobrý, všetko dobré

Po pretekoch nasledoval už len rituál vyčistenia biku na wapkách, ktoré tu našťastie vždy sú. Skočil som si pre obed a nápoj, boli v cene štartovného. Kotlíkový guláš potešil chuťou, no menej skromnou porciou. Ale zahrial a tak sme mohli v kľude čakať na vyhlásenie výsledkov naplánované na 15tu hodinu a štedrú tombolu nasledujúcu potom.

Na záver by som ešte spomenul, že celá trasa bola výborne značená, nevšimol som si miesta, kde by sa dalo zle odbočiť a chýbali by fáborky. Organizácia je taktiež vycibrená a môžem preteky len pochváliť. Jedinú výhradu mám tentokrát len k posunutému štartu pretekov až na 11:30. Uvítal by som skôr opak, no chápem, že je to veľmi individuálna požiadavka. Ďakujem všetkým, ktorí sa na pretekoch podieľajú. Len tak ďalej! Teším sa na ďalší ročník.